BeCodeBeCode
Späť na blog
Blog8 min čítaniaBeCode Team

Čo je business analýza v IT projekte a čo z nej firma získa

Business analýza z pohľadu firmy, ktorá si objednáva softvér: postup v 6 krokoch na príklade CRM, konkrétne výstupy, roly v projekte a riziká pri chýbajúcej analýze.

Business analytik pri tabuli s lepiacimi lístkami a procesnými diagramami diskutuje s manažérom a vývojárom

Čo je business analýza v IT projekte?

Business analýza v IT projekte je disciplína, ktorá ešte pred vývojom určí, prečo sa projekt realizuje, akú hodnotu má priniesť a čo presne treba vyvinúť. Potreby firmy, jej procesy a ciele prevádza na jasné požiadavky. Podľa nich vývojári, dizajnéri a testeri zostavia riešenie, ktoré je správne, nielen technicky funkčné.

Medzinárodným štandardom tejto disciplíny je BABOK Guide od organizácie IIBA. Podľa IIBA je business analýza "the practice of enabling change in an enterprise by defining needs and recommending solutions", teda prax, ktorá umožňuje zmenu v organizácii definovaním potrieb a odporúčaním riešení. V praxi to znamená, že analýza nezačína technológiou, ale problémom firmy.

Zjednodušene možno povedať, že business analytik je tlmočník medzi dvoma svetmi:

  • Biznis hovorí jazykom peňazí, procesov, termínov a cieľov.
  • IT hovorí jazykom dátových modelov, API, architektúry a kódu.

Keď tento preklad chýba, vzniká známy scenár: softvér je dodaný načas a podľa zadania, no ľudia ho nepoužívajú, pretože nerieši ich reálnu prácu. Business analýza tomu predchádza tak, že zadanie najprv spresní a overí voči tomu, ako firma skutočne funguje.

Ako prebieha business analýza v IT projekte?

Analýza prebieha v niekoľkých krokoch: od pochopenia cieľa cez zber požiadaviek a mapovanie procesov až po špecifikáciu a kontrolu hotového riešenia. Najviac práce sa vykoná pred vývojom. Analytik však zostáva v projekte až do odovzdania a overuje, či výsledok zodpovedá tomu, čo firma skutočne potrebovala.

6 krokov business analýzy

  1. Pochopenie cieľa a kontextu: aký problém riešime, kto je sponzor projektu a ako budeme merať úspech (napríklad o koľko percent skrátiť spracovanie objednávky).
  2. Identifikácia stakeholderov: vedenie, používatelia, IT, účtovníctvo, externí partneri. Každá skupina má iné očakávania.
  3. Zber požiadaviek (elicitation): rozhovory, workshopy, pozorovanie práce, rozbor existujúcich dokumentov a systémov.
  4. Analýza procesov a dopadov: zmapovanie stavu AS-IS a návrh stavu TO-BE, často v notácii BPMN. Súčasťou je aj identifikácia dopadov na existujúce systémy a dáta.
  5. Špecifikácia a prioritizácia: funkčné a nefunkčné požiadavky, user stories, wireframy, akceptačné kritériá a rozdelenie na "musí byť" a "môže počkať".
  6. Validácia riešenia: spolupráca s testermi a zadávateľom pri kontrole, či hotový softvér spĺňa pôvodné požiadavky.

Diagram šiestich prepojených krokov business analýzy od cieľa po validáciu riešenia

Ako to vyzerá, keď firma chce nové CRM

Zadanie znie "potrebujeme CRM". Pri rozhovoroch s obchodníkmi analytik zistí, že skutočným problémom nie je chýbajúci nástroj. Ponuky sa tvoria v Exceli, follow-upy sa zabúdajú a údaje o zákazníkoch sú rozdelené medzi e-shop a účtovný systém. Z jednej vety "chceme CRM" tak vznikne konkrétna špecifikácia: obchodný pipeline s fázami, automatické pripomienky, prepojenie s účtovníctvom a manažérsky reporting. Čas a rozpočet má zmysel odhadovať až nad takouto špecifikáciou. Rovnako postupujeme pri návrhu CRM pipeline na mieru, kde fázy navrhujeme podľa toho, ako firma reálne predáva.

V agilných projektoch sa kroky 3 až 6 opakujú v každom šprinte. Vo vodopádových projektoch sa väčšina analýzy uzatvára vopred v jednom dokumente.

Aké typy a výstupy business analýzy poznáme?

Typy business analýzy sa odlišujú otázkou, ktorú riešia: strategická (oplatí sa to?), procesná (ako to funguje dnes a ako má zajtra?), požiadavková (čo presne má systém robiť?), dátová a integračná (s čím sa prepája?), UX (ako s tým bude pracovať človek?) a hodnotiaca (splnilo riešenie cieľ?). Každý typ má vlastné, konkrétne výstupy.

Typ analýzy Na akú otázku odpovedá Typické výstupy
Strategická Prečo projekt robiť a či sa oplatí Business case, ciele a KPI, odhad nákladov a prínosov
Procesná Ako firma pracuje dnes a ako má pracovať po zmene AS-IS a TO-BE procesné mapy (BPMN), zoznam úzkych miest
Požiadavková Čo presne má softvér robiť Funkčná špecifikácia, user stories, akceptačné kritériá, nefunkčné požiadavky (výkon, bezpečnosť)
Dátová a integračná Aké dáta systém potrebuje a s čím sa prepája Dátový model, mapa integrácií, plán migrácie dát
UX a používateľská Ako bude so systémom pracovať človek Používateľské scenáre, wireframy, klikateľný prototyp
Hodnotiaca Splnilo riešenie zadanie a priniesol projekt hodnotu? Testovacie scenáre, vyhodnotenie KPI po spustení

Nie každý projekt vyžaduje všetkých šesť typov v rovnakej hĺbke. Pri jednoduchej webovej aplikácii postačuje ľahká procesná a požiadavková analýza. Pri internom systéme, ktorý nahrádza tri existujúce nástroje, je kľúčová dátová a integračná časť.

Výsledkom má byť dokument, podľa ktorého vie dodávateľ presne naceniť a naplánovať vývoj. Čo v ňom nesmie chýbať, rozoberáme v článku čo má obsahovať technické zadanie projektu. Procesnej časti sa podrobne venuje text o analýze firemných procesov pred digitalizáciou.

Kto robí business analýzu a čím sa líši od projektového manažéra?

Analýzu vykonáva business analytik: interný pracovník firmy alebo analytik na strane dodávateľa softvéru. Projektový manažér zodpovedá za to, ako a kedy sa projekt dodá (termíny, rozpočet, ľudia). Business analytik zodpovedá za to, čo sa má dodať a prečo. Obe roly sa dopĺňajú, nenahrádzajú.

Porovnanie rolí v IT projekte

  • Business analytik: zisťuje potreby, modeluje procesy, píše požiadavky a overuje, či riešenie prináša hodnotu.
  • Projektový manažér: plánuje, riadi zdroje, riziká, rozpočet a komunikáciu so sponzorom.
  • IT (systémový) analytik: prekladá biznis požiadavky na technický návrh, teda dátové štruktúry, rozhrania a správanie systému.
  • Product owner (v agile): prioritizuje backlog a rozhoduje o poradí funkcií. Business analytik mu dodáva podklady.

Ilustrácia štyroch rolí v IT projekte: business analytik, projektový manažér, IT analytik a product owner

V menších firmách a projektoch sa tieto roly často spájajú v jednej osobe. Je to prijateľné, pokiaľ niekto výslovne zodpovedá za otázku "riešime správny problém?". Najrizikovejšia je situácia, keď analýzu "urobí" programátor priamo pri kódovaní. Biznis rozhodnutia sa vtedy prijímajú potichu a bez zadávateľa.

Pre firmu, ktorá si objednáva softvér na mieru, je praktické, keď analytik pracuje na strane dodávateľa a analýza tvorí prvú fázu spolupráce. My ju realizujeme ako súčasť discovery fázy projektu, vďaka čomu stratégia aj implementácia zostávajú v rukách jedného tímu.

Kedy firma potrebuje business analýzu a čo riskuje bez nej?

Analýzu potrebujete vždy, keď softvér mení spôsob práce vo firme: pri novom CRM, internom systéme, zákazníckom portáli, prepojení viacerých systémov alebo AI automatizácii procesov. Bez nej hrozí, že zaplatíte za vývoj riešenia, ktoré je technicky v poriadku, no nerieši skutočný problém.

Riziko je merateľné. Podľa štúdie Pulse of the Profession od PMI nesplní až 47 % neúspešných projektov svoje ciele pre zlý manažment požiadaviek. Požiadavky stoja aj za ďalšími problémami, ako sú rozširovanie rozsahu (scope creep), zlá komunikácia či slabé zapojenie stakeholderov.

Signály, že analýzu potrebujete

  • Zadanie tvorí jedna veta ("chceme aplikáciu", "potrebujeme CRM") a nikto nevie určiť, ako sa bude merať úspech.
  • Každé oddelenie očakáva od systému niečo iné.
  • Dáta sú roztrúsené v Exceli, e-mailoch a niekoľkých systémoch.
  • Ponuky, ktoré ste dostali, majú ceny odlišné aj niekoľkonásobne. Naznačuje to, že každý dodávateľ si zadanie predstavuje inak.
  • Predchádzajúci projekt sa predražil alebo skončil nepoužívaným softvérom.

Posledné dva body úzko súvisia s tým, prečo sa softvérový projekt predraží. Dôvod je takmer vždy rovnaký: zmeny, ktoré bolo možné odhaliť na papieri, sa odhalia až v kóde, kde sú niekoľkonásobne drahšie.

Ak plánujete softvér na mieru, CRM alebo AI automatizáciu, odporúčame začať krátkou analýzou. V BeCode staviame softvér okolo reálnych procesov klienta, preto pri každom projekte najprv overujeme ciele, procesy a dáta a až potom navrhujeme architektúru, ktorá bude rásť spolu s firmou.

Časté otázky

Čo je business case v business analýze?

Business case je dokument, ktorý zdôvodňuje, prečo sa projekt oplatí. Porovnáva odhadované náklady s očakávanými prínosmi a uvádza riziká, alternatívy a návratnosť investície. Analytici v ňom prezentujú svoje zistenia a odporúčajú postup, o ktorom následne rozhoduje manažment. Pri menších IT projektoch postačuje stručná verzia na jednu až dve strany.

Aký je rozdiel medzi business analýzou a business intelligence?

Business analýza určuje, čo má firma zmeniť alebo vyvinúť, aby vyriešila konkrétny problém, a pracuje s procesmi, požiadavkami a cieľmi projektu. Business intelligence je súbor nástrojov a procesov, ktoré menia existujúce dáta na reporty a dashboardy pre rozhodovanie. Analýza pomáha navrhnúť systém, BI vyhodnocuje dáta, ktoré systém produkuje.

Koľko stojí business analýza IT projektu?

Cena závisí od rozsahu projektu, počtu oddelení a stakeholderov, množstva systémov na prepojenie, stavu dokumentácie procesov a požadovanej hĺbky výstupov, napríklad či postačuje špecifikácia, alebo je potrebný aj prototyp. Investícia sa zvyčajne vráti presnejším odhadom rozpočtu a menším počtom drahých zmien počas vývoja. Rozsah analýzy Vám nastavíme pri úvodnom rozhovore.

Potrebuje business analýzu aj agilný projekt?

Áno, prebieha však inak. Analýza sa nevykonáva jednorazovo vopred do rozsiahleho dokumentu, ale priebežne: pred každým šprintom sa spresňujú user stories, akceptačné kritériá a priority v backlogu. Tím sa tak rýchlejšie prispôsobí zmenám a stále buduje funkcie s najvyššou hodnotou pre firmu, bez zbytočnej práce na menej dôležitých veciach.

Čo je výstupom business analýzy?

Výstupom je súbor podkladov, podľa ktorých možno softvér naceniť, naplánovať a postaviť. Typicky ide o ciele a KPI projektu, procesné mapy AS-IS a TO-BE, funkčnú a nefunkčnú špecifikáciu, user stories s akceptačnými kritériami, dátový model, mapu integrácií a často aj wireframy alebo klikateľný prototyp.

Môže business analýzu urobiť firma sama?

Firma môže časť analýzy pripraviť sama: popísať ciele, súčasné procesy a problémy a zozbierať existujúce dokumenty. Tieto podklady celú analýzu výrazne urýchlia. Preklad na technické požiadavky, identifikáciu dopadov na systémy a dáta a prioritizáciu najlepšie zvládne skúsený analytik v spolupráci s tímom, ktorý softvér aj vyvinie.

business analýzait projektsoftvér na mierupožiadavkycrmdiscovery fáza

Ďalšie články

Máte podobný problém?

Povedzme si to nad konkrétnym projektom.

Napíšte nám, čo riešite. Ozveme sa do 24 hodín s návrhom aj cenou.